Protesty pred NR SR: Opozícia bojuje proti zmenám pri voľbe zo zahraničia

Vonku pred budovou parlamentu to začína vrieť, vzduch je taký zvláštne ťažký a cítim, ako mi v nose štípe studený podvečerný vietor. Ľudia sa tam schádzajú s transparentmi a v rukách držia sviečky, zatiaľ čo rečníci na pódiu kričia do mikrofónov. Michal Šimečka z PS nenechal nikoho na pochybách, keď vyhlásil, že „Robert Fico sa chce zabetónovať pri moci“. Podľa neho je kriticky dôležité, aby táto zmena zákona neprešla. „Slovensko sa nemôže stať Ficovou autokraciou,“ zaznelo davom, ktorý sa zdá byť čoraz hlasnejší.

Nie je to len Bratislava. Protesty sa organizujú aj v Košiciach, Banskej Bystrici, dokonca aj v Prahe či Bruseli. Celé to pôsobí trochu chaoticky, akoby každý chcel pridať svoj hlas do tohto celospoločenského šumu. Krajanské spolky upozorňujú na jednu zásadnú vec – voľba poštou nie je žiadne privilégium pre vyvolených. Je to skôr nutnosť v 21. storočí. A predsa, vláda to chce zmeniť.

Pre tisíce Slovákov žijúcich v zahraničí znamená presun voľby na ambasády reálnu bariéru. Predstavte si, že musíte cestovať stovky kilometrov, len aby ste vhodili lístok do urny. Teda, ak vôbec v danej krajine nejaký úrad máme. „Pri krátkych cestách do zahraničia je nepravdepodobné, že občan stihne vycestovať na najbližší zastupiteľský úrad,“ argumentujú kritici, čo dáva zmysel, no koalícia má svoj vlastný výklad situácie.

Poslanci medzitým odštartovali 49. schôdzu. Smer-SD prichádza s novelou, ktorá má zmeniť pravidlá hry – po novom žiadna pošta, len osobné hlasovanie na ambasádach. Tibor Gašpar obhajuje tieto zmeny obavami z manipulácie, čo je téma, ktorá rezonuje už dlhšie. Robert Fico ešte vo februári vyhlásil, že by ľudia mali prísť k urne osobne, aby bol zabezpečený demokratický proces. Ale je to skutočne o bezpečnosti, alebo len o sťažení prístupu?

Ťažko povedať, kde je pravda. Isté je len to, že sa ignoruje viac ako 100-tisíc podpisov z petícií, ktoré chceli pravý opak.

Celá situácia pôsobí trochu ako nekonečná slučka. Na jednej strane snaha o „modernizáciu“ a kontrolu, na druhej strane pocit vyraďovania ľudí z rozhodovania. Možno sa nakoniec niečo zmení, možno nie, ale atmosféra v uliciach jasne naznačuje, že tento boj sa len tak ľahko neskončí. Zatiaľ sa dav pred parlamentom nerozchádza, práve naopak – pribúdajú ďalší ľudia s nespokojnými výrazmi v tvárach.