Odmena za statočnosť a odvahu: Izrael ocenil Slovákov, ktorí zachránili Židov pred takmer istou smrťou

Izrael ocenil Slovákov diplomami a medailou za záchranu Židov počas holokaustu a varuje pred rastúcim antisemitizmom.

Židovský štát dáva záchrancom diplom a pamätnú medailu.. V posledných rokoch sú to pochopiteľne už iba ocenenia in memoriam, veď od skončenia druhej svetovej vojny uplynulo viac ako osem desaťročí.. Medzi vyznamenanými záchrancami sa nachádzajú už stovky ľudí zo Slovenska.. Spravodlivým medzi národmi sa môže stať ten, o ktorom zachránení alebo ich potomkovia podajú hodnoverné svedectvo.. Nedávno medzi ocenených na Slovensku pribudlo niekoľko ďalších hrdinov.. „Vaši predkovia ukázali, že aj v tých najtemnejších časoch sa

človek môže rozhodnúť konať správne,” zdôraznil na ceremónii pred potomkami záchrancov izraelský veľvyslanec Jacob Yanovsky, pričom vystríhal pred narastajúcim antisemitizmom v niektorých európskych krajinách.. Ambasádor pripomenul, že počas existencie vojnového slovenského štátu bola väčšina tunajších Židov zavraždená v nacistických koncentračných táboroch.. „Svet okolo nich – s malými výnimkami – si zvolil mlčanie, ľahostajnosť alebo niečo horšie.. A práve preto sme tu dnes.. Pretože v tomto svete si niekoľko slovenských mužova žien vybralo inú možnosť.. Rozhodli

sa skrývať rodiny, falšovať dokumenty, deliť sa o svoje príbytky a riskovať vlastné životy, aby zachránili inú ľudskú bytosť,“ zdôraznil Yanovsky.. Mená záchrancov vyryjú do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme.. Bude to ďalších 25 nežidovských Slovákov.. Treba pritom istotne zdôrazniť, že Slovensko sa nachádza medzi štátmi s najvyšším počtom „spravodlivých” v prepočte na počet obyvateľov.. Konkrétne je to piate miesto s viac ako 600 ocenenými.. A teraz sa pozrime na príbehy najnovšie ocenených

záchrancov a tých Židov, ktorí vďaka nim prežili holokaust.. Informácie poskytlo denníku Pravda izraelské veľvyslanectvo na Slovensku (všetky citáty budú z tohto zdroja).. Zo zachráneného chlapca je uznávaný historik Koho zaujímajú dejiny, ten istotne pozná meno Ivan Kamenec.. O 87-ročnom historikovi židovského pôvodu však asi málokto vie, že mu kedysi život visel na vlásku.. Mal o dva roky staršieho brata Štefana (zomrel v roku 2017), rodičia sa volali Dezider Kurz a Alžbeta Kurzová.. Prvej vlne

deportácií Židov v roku 1942 sa vyhli, lebo otec mal výnimku (bol tzv.. hospodársky užitočný Žid).. Firma, pre ktorú pracoval, stavala v Topoľčanoch kasárne.. Krutá zmena nastala na jeseň 1944 po potlačení Povstania.. Nacisti obnovili deportácie, výnimky sa stali zrazu bezvýznamné.. „V zúfalej situácii Dezider vybudoval v lese nad Janovou Vsou v svahu bunker – zemľanku vo veľkosti asi 4×4 metre.. Pri stavbe mu pomáhali susedia Anton Barborik, Viktor Gašparík a Pavel Turček, s ktorými

mal priateľské susedské vzťahy.” (Janova Ves sa nachádza v okrese Partizánske.) Ako si na dramatické obdobie spomína Ivan Kamenec?. „Naši záchrancovia nám nosili potraviny a ďalšie veci dennej potreby.. Tiež nám poskytovali informácie, ak sa v obci vyskytovali nemeckí vojaci.” Kamenec podotkol, že keď sa s bratom občas dostal von z bunkru, nemohli behať ani na seba kričať.. Pochopiteľne, že ticho musel byť všetci aj pod zemou: „Nesmeli sme sa nahlas rozprávať.” Keby boli normálne

časy, Kamenec by vtedy začal chodiť do školy.. „Namiesto toho ma rodičia v bunkri učili čítať a písať.. A vďaka pomoci našich susedov sme nepoznali hlad.” Dodal, že potravinami ich zásobovali aj niektorí ďalší dedinčania.. Celá štvorčlenná rodina nakoniec prežila útrapy druhej svetovej vojny.. Záchrancov bolo šesť (tri manželské páry): Anton Barborik a Mária Barboriková, Viktor Gašparik a Mária Gašpariková, Pavel Turček a Mária Turčeková.. Holokaust prežil ako Janko Gideon Frieder sa narodil v roku

1937, Jeho otec bol rabín Armin Frieder, po príchode nemeckých vojsk po potlačení SNP ho zatkli a internovali v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi.. Jeho manželke Ružene sa podarilo s dvomi deťmi utiecť – vybrali sa do Banskej Bystrice.. Esesáci ich však odhalili.. „Nemeckí vojaci postrieľali rodinu: Matka Ružena a jej malá dcéra Gita boli na mieste mŕtve, zranený sedemročný Gideon akoby zázrakom prežil.” Židovský partizán Henry Herzog našiel chlapca, vzal ho a umiestnil

do rodiny v osade Buly na Donovaloch.. Manželia, ktorí sa ho ujali, Pavlína a Jozef Strycharszykovci, sa o Gideona starali šesť mesiacov až do konca vojny.. Dali mu falošné meno Ján Suchý.. Poskytli mu príbytok, jedlo a zabezpečili mu lekára, vďaka čomu prežil vojnu.. Správali sa k nemu ako vlastnému synovi.. Gideon Frieder v roku 2008 poskytol z USA denníku Pravda telefonický rozhovor, v ktorom objasnil tragédiu na ceste do stredoslovenskej metropole: „Matka, sestra a

ja sme nasadli do sanitky Červeného kríža a vydali sa smerom do Banskej Bystrice, ktorá sa v tom čase nachádzala pod kontrolou povstalcov.. Spoliehali sme sa, že vozidlo nevyvolá podozrenie; tým viac, že ľudia utekali na sever a my na opačnú stranu.. Cestu nám však zahatala streľba esesákov, ktorí bojovali proti partizánom.. Pri nemeckej paľbe pred mojimi očami zahynula mamička aj štvorročná sestrička.” Malému Gideonovi dve guľky prevŕtali nohu.. Mal ešte tenké končatiny, takže nezostali

v mäse, ale vyleteli von.. A čo zdôraznil o svojich záchrancoch vtedy v interview pre Pravdu?. „Dodnes zakaždým s búšiacim srdcom spomínam na nich ako na svetlo… Ako na svetlo, ktoré sa predo mnou zjavilo uprostred najväčšej tmy.” Zachránení si po vojne adoptovali sirotu Až osem zachránených Židov sa spája s dobrým srdcom Michala Molčana.. Ocitli sa pod ochranou tohto mladého muža, ktorý žil v Nižných Repášoch v okolí Levoče.. Bol sirota, býval s piatimi

mladšími súrodencami (najmladší mal 13 rokov).. „Molčan veľkoryso otvoril dvere rodine Tennenbaumovcov a poskytol im ubytovanie..” Čoskoro našla u neho skrýšu aj ďalšia židovská rodina Rothovcov.. Niektorí spávali v maštali, iní na podlahe domu.. Po skončení vojny si manželia Tennebaumovci adoptovali najmladšieho z Molčanovcov, ktorý sa volal Juraj.. „Vzali ho k sebe do rodiny, vychovali ho a dali študovať.. Rodiny sa prepojili a ostali v blízkom kontakte až do smrti poslednej členky zachránenej rodiny v

roku 2021.” Vďaka pomoci prežil aj Traubner Stanislav Sýkora, jeho manželka Kristína Sýkorová, ich syn Štefan Sýkora a Cyril Turza.. To sú mená štyroch záchrancov, ktorí nezištne pomohli šiestim Židom.. Bol medzi nimi aj Pavel Traubner, rodák z Ilavy, ktorý sa neskôr stal uznávaným neurológom (zomrel vlani vo veku 83 rokov).. Traubner sa narodil v máji 1941 Adolfovi Traubnerovi a Piroške Traubnerovej.. Keď sa protižidovské perzekúcie stupňovali, rodina sa musela presťahovať do vlhkého pivničného bytu

v Ilave, kde všetci ochoreli.. Krátko po vypuknutí Povstania sa dozvedeli, že ich chcú odvliecť do nacistického koncentračného tábora (transporty smerovali do lágru smrti v Auschwitzi).. „Aby sa vyhli deportácii, v noci na konskom povoze utiekli spolu so starým otcom Ignácom, starou matkou Františkou a Piroškiným bratom Alojzom do hôr.. Smerovali na lazy Zliechova a Valaskej Belej, ktoré rodina dobre poznala, keďže Alojz tam pracoval ako zubár.. Na kopanici Kršák ich prichýlila rodina Sýkorovcov, ktorá

im uvoľnila izbu.” Sýkorovci im pre väčšiu garanciu bezpečnosti pripravili zemľanku.. Židia si v nej kúrili drevom, čo ich však mohlo prezradiť.. Preto ich Sýkorovci po desiatich dňoch premiestnili vyššie do hôr, kde sa nachádzali malé jaskyne.. V jednej z nich ich objavil dedinčan, ktorý sa vybral na poľovačku.. Zmienil sa o nich rodine Turzovcov.. „Tí poslali najmladšieho syna Cyrila, ktorý im doniesol chlieb, maslo, mlieko a tvaroh.. Cyril ich vyviedol z hôr a pomohol

im pripraviť nový bunker.” Takpovediac zázračná zmena smeru vetra Pavol Imrich a Anna Imrichová sa postarali o záchranu štyroch Židov.. Manželia poskytli pomoc Emanuelovi Hönigovi s manželkou Jetti a ich dvom synom Móricovi a Šimonovi.. Táto rodina žila v obci v obci Malý Lipník v okrese Stará Ľubovňa.. Hönigovi sa podarilo vybaviť si výnimku, no všetko sa zmenilo po potlačení SNP, o čom už bola reč pri predchádzajúcich príbehoch.. Členovia rodiny sa museli začať ukrývať

v horách a lesoch.. Imrichovci žili v kopaničiarskej osade, ktorá sa volá Skalná.. Keď ich Hönigovci poprosili o pomoc, vyšli im v ústrety.. „Zriadili im úkryt v senníku neďaleko svojho domu.” Po nejakom čase manželia Emanuel a Jetti odišli na iné miesto, obaja synovia zostali u Imrichovcov.. „Počas dňa sa zdržiavali v senníku a večer prichádzali do domu, kde pomáhali školopovinným deťom Imrichovcov s domácimi úlohami.” Rodinu Imrichovcov však niekto udal Nemcom.. Esesáci vykonali raziu..

„Mali podozrenie, že sa hľadaní Židia nachádzajú v stodole oproti domu a preto ju zapálili.. Móric vo svojich pamätiach spomína, že to bol najťažší a zároveň najzázračnejší deň v jeho živote.. Obidvaja bratia horiacu nočnú scenériu pozorovali cez škáru zrubu senníka.. Boli presvedčení, že vyhoria všetky drevené stavby na usadlosti vrátane senníka, v ktorom boli ukrytí.. Šimon už odriekal modlitbu pred smrťou.. Zrazu začal fúkať silný východný vietor, ktorý odvrátil plamene od obytného domu a

od senníka.” Chvalabohu, holokaust prežili obaja chlapci aj ich rodičia.. Dva úkryty Starkovcov Volali sa Sirotovci, zachraňovali sedem Židov.. Rodina Starkovcov včas prestúpila na evanjelickú vieru, čo jej členov chránilo pred prvou vlnou deportácií.. Podobne ako zmieňované výnimky aj toto stratilo platnosť po príchode Nemcov na Slovensko v roku 1944.. Starkovci utiekli z Liptovského Mikuláša do obce Veľké Borové, ktorá sa ešte nachádzala pod kontrolou povstalcov.. „Sirotovci im poskytli dva úkryty, jeden v ich pivnici

a druhý v úzkej miestnosti medzi pôvodnou stenou a ďalšou, novovybudovanou stenou v ich stajni.” Záchrancov s týmto priezviskom bolo dokopy šesť.. Počas neskorej jesene 1944 bola situácia pre Starkovcov čoraz viac riziková.. „Aby našli bezpečnejšie miesto, rodina sa pripojila k skupine dvadsiatich Židov, ktorí hľadali nový úkryt.. Nakoniec sa pridali k partizánskej skupine v horách s výhľadom na dediny.” V zime 1944/1945 našiel Peter Stark s rodinou, vrátane rodičov, dvoch starých mám, nevlastného starého

otca a otcovho strýka, útočisko v prírodnej jaskyni.. Rodina Sirotovcov im poskytovala jedlo.. Úkryt z debny, potom skrýša v kravíne Yaakov Morgenbesser – Mohr mal troch statočných záchrancov.. Jána Staša s manželkou Máriou Stašovou a ich dcéru Justínu.. Morgenbesser pochádzal zo Spišskej Novej Vsi.. Rodina bývala v malom prenajatom byte na katolíckej fare, ktorú im prenajímal kňaz.. „Počas vojny prišli za farárom slovenskí nacionalisti a vypytovali sa, prečo má u seba židovskú rodinu, pričom požadovali,

aby ju vyhnal.. Kňaz odpovedal, že Manó Morgenbesser (otec Yaakova) je bohabojný muž, ktorý verí v Boha rovnako ako on, a odmietol to urobiť.” Po potlačení Povstania katolícky kňaz poskytol Morgenbesserovcom voz s pohoničom, ktorý ich odviezol do chatrče v blízkej dedine Levočské Lúky.. Yaakov si vytvoril skrýšu v drevenej kôlni: „Urobil si ju z debny dostatočne veľkej na to, aby sa do nej zmestil, a prikryl ju konármi.” Pomohlo mu to, naopak, bohužiaľ, v

novembri 1944 sledoval cez škáry medzi doskami, ako prišli zobrať obidvoch rodičov a brata do transportu.. Úkryt potom opustil, jeden muž ho skontaktoval so sedliakom Jánom Stašom z neďalekej dediny Spišský Štvrtok.. „Staš súhlasil, že ho vezme do svojho domu a s pomocou manželky Márie a dcéry Justíny ho ukryje.” Z dohodnutého miesta potom Yaakova odviezol na konskom záprahu do Spišského Štvrtku.. „Plní strachu prešli cez nemecké kontrolné stanovištia na okraji mesta, ale našťastie nevyvolali

podozrenie, pretože Yaakov bol oblečený ako sedliacky syn.. Staš, ktorý bol sociálnodemokratický odporca slovenského fašistického režimu, schoval Yaakova u seba v kravíne.” V kúte kravína na slamenej posteli s dekou mal miesto na spanie.. Rodina mu posielala jedlo po svojej dcére Justíne, keď chodila dojiť kravy, a on jej pomáhal čistiť kravín a rúbať drevo na kúrenie.. U Stašovcov sa skrýval od novembra 1944 do januára 1945.. K oslobodeniu Spišskej Novej Vsi došlo na konci

prvého mesiaca roku 1945.. Statočný kňaz S duchovným Andrejom Židišinom sa spája príbeh troch zachránených Židov: Boli nimi Edmund Grossman, Regina Atlasová a jej syn Pavol Jehuda Atlas.. Rodina Grossmanovcov žila v Bardejove.. Edmund Grossmann, ktorý mal z prvého manželstva dcéru Agnešu, bol zubár.. Po smrti svojej prvej ženy Kataríny sa znovu oženil.. Mal prezidentskú výnimku, ktorá mu zaručovala ochranu ako tzv.. hospodársky dôležitému Židovi , čiže mohol zostať bývať v Bardejove spolu s rodinou..

Medzitým jej členovia konvertovali na kresťanstvo.. V októbri 1944, keď boli zrušené výnimky a obnovili sa deportácie, Agneša s bratom a s nevlastnou matkou i nevlastnou starou mamou odišli na Liptov do Kľačianskej doliny, kde sa skrývali v bunkroch až do marca 1945.. Kňaz Židišin sa poznal Grossmanom, pretože chodieval na kontrolu svojich zubov do jeho ambulancie.. „Keď sa dozvedel o plánovanej deportáciách zostávajúcich Židov, išiel na konskom povoze do ordinácie Grossmana, ktorého ukrýval vo

svojom dome v Rešove až do razie gestapa.. Tú Grossman prežil skrytý u Židišinovho suseda.” Pre hrozbu opakovanej razie Židišin previezol Grossmana na iné miesto, kde sa skrýval na povale stodoly.. Do inej skrýše v blízkom okolí sa potom dostal aj Jehuda Pavol Atlas so svojou matkou Reginou Atlasovou.. Aj v tomto prípade vďaka nezištnej pomoci Židišina.. „Jednu noc sme prespali u kňaza.. Ďalší deň zapriahli kobylu do voza a odviezli nás do evanjelickej dediny

Vyšná Voľa neďaleko Bardejova.. Dostali sme izbu v poslednom dome v obci blízko lesa.. Býval tam sedliak s rodinou.. Okrem ochrany, ktorú zabezpečil kňaz, nám roľník poskytol aj nejaké jedlo.” Obe rodiny Grossmanovcov aj Atlasovcov našťastie prežili vojnu.

Spravodliví medzi národmi, Izrael ocenil Slovákov, záchrana Židov, holokaust, Jacob Yanovsky, Múr cti