Slovensko čelí extrémnemu suchu, aké tu nebolo 145 rokov

Dlhotrvajúce obdobie bez zrážok zasiahlo väčšinu územia Slovenska. Odborníci varujú, že ani očakávaný dážď výraznú zmenu v pôdnej vlhkosti neprinesie.
Slovensko sa momentálne zmieta v zovretí nebývalého sucha, aké na našom území meteorológovia nezaznamenali za ostatných 145 rokov. Extrémne podmienky nielenže komplikujú život poľnohospodárom, ale zároveň dramaticky zvyšujú riziko vzniku lesných požiarov naprieč celou krajinou.
Údaje, ktoré spracoval Misryoum, potvrdzujú, že pôdne sucho už zasiahlo drvivú väčšinu nášho územia. V mnohých regiónoch evidujú deficit desiatok litrov vody na každý meter štvorcový, čo spôsobuje citeľné problémy v ekosystémoch aj v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Táto kritická situácia priamo ohrozuje nielen potravinovú bezpečnosť, ale aj stabilitu našich lesných porastov, ktoré sú po mesiacoch bez zrážok čoraz náchylnejšie na trvalé poškodenie.
Podľa klimatológa Pavla Faška je hlavným vinníkom dlhodobý nedostatok zrážok, ktorý sa ťahá od začiatku decembra až do konca apríla. Štatistiky sú alarmujúce – napríklad v apríli zaznamenala pätina meteorologických staníc úhrn zrážok nižší než jeden milimeter.
Výhľad na najbližšie dni prináša len chabú nádej na zlepšenie.. Hoci sa nad našou oblasťou bude vlniť studený front, meteorológovia z Misryoum upozorňujú, že očakávané dažde nebudú dostatočne výdatné na to, aby vlahový deficit vykryli.. Na polovici územia by malo spadnúť menej ako päť milimetrov zrážok.
Poľnohospodári najmä na juhu a východe Slovenska už otvorene hovoria o vážnych škodách na jarných plodinách.. Odborníci sa zhodujú, že ak sa tento trend podpriemerných zrážok nezlomí, lesy a ovocné sady sa dostanú pod ešte väčší tlak, pričom máj sľubuje z pohľadu hydrologickej bilancie ďalšie podpriemerné výsledky.
Pretrvávajúce sucho a nízka úroveň pôdnej vlhkosti predstavujú hrozbu, ktorá sa nevyhýba ani susedným krajinám, kde sú podmienky v pôdnych vrstvách do hĺbky jedného metra taktiež kritické.
Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby sa na túto novú klimatickú realitu adaptoval nielen agrosektor, ale aj systémy hospodárenia s vodou v krajine, pretože podobné výkyvy sa stávajú čoraz častejšími.