Poslanec PS Ján Hargaš kritizuje zdržanie výstavby diaľnice R4, ktorá je kľúčovým úsekom Via Carpatia. Nedostatok infraštruktúry hrozí dopravným kolapsom v Prešovskom kraji a spomaľuje ekonomický rozvoj regiónu.
Podľa poslanca Národnej rady SR Jána Hargaša (PS) je meškajúca výstavba R4 už dnes vážnym problémom, ktorý môže v najbližších rokoch eskalovať do dopravného kolapsu na východe Slovenska.
R4 tvorí dôležitú časť medzinárodného dopravného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Poľsko s krajinami juhovýchodnej Európy.. Zatiaľ čo Maďarsko otvorilo svoju časť diaľnice v roku 2021 a Poľsko ju plánuje dokončiť v nasledujúcom roku, Slovensko zaostáva.. Z východného Slovenska sa tak môže stať „obrovský lievik“, kam prechádza tisíce kamiónov smerom k slovenským hraniciam, pričom prechádzajú cez obce v Prešovskom kraji.
Ak sa výstavba nezrýchli, región čelí viacerým negatívnym dôsledkom.. Dopravný tok sa presunie na úzke miestne cesty, čo zvýši dopravné nehody a skráti životnosť komunikácií pod vysokým zaťažením.. Podniky východného Slovenska stratí konkurencieschopnosť, pretože náklady na logistiku rastú.. Európska únia už od roku 2013 poskytuje financovanie pre strategické dopravné projekty, avšak využitie týchto prostriedkov sa na Slovensku pretáča v byrokratickom bludisku.. Dlhodobé odkladanie tak nielen bráni hospodárskemu rastu, ale aj znižuje atraktivitu regiónu pre zahraničných investorov.
Kritika na Ministerstvo dopravy
Poslanec Hargaš ostro kritizoval ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer‑SD) za to, že po viac ako dvoch rokoch vo funkcii oznámil iba podpis zmlúv na prípravu projektovej dokumentácie pre ďalšie úseky R4.. Podľa PS sa vláda spolieha na PPP model, ktorý podľa nich odkladá skutočnú realizáciu a prenáša finančné bremeno na budúce generácie.. Poslankyňa Darina Luščíková (PS) zdôraznila, že rýchlostná cesta je kľúčová pre bezpečnosť, ekonomický rozvoj a lepšie prepojenie regiónu s Európou.. “R4 áno, Via Carpatia áno, rýchla výstavba áno.. Ale nie tak, že vláda roky zaspí prípravu a potom vytiahne PPP kreditku a účet nechá zaplatiť našim deťom,” varovala.
V pozadí výstavby R4 stojí dlhá história plánovania, ktorá siaha až do konca 90.. rokov, keď bola iniciovaná ako súčasť európskej dopravnej siete.. Hoci bolo schválené európske financovanie, projekty sa stále potýkajú s lokálnymi sporami o územie a s nejasnými postupmi pri výbere investorov.. Tento kontext ukazuje, prečo sa doteraz nedostalo k reálnemu štartu stavby a prečo je potreba jasného a transparentného rozhodnutia od štátu.
Pre obyvateľov východného Slovenska sa zdržanie výstavby R4 premieta do každodenných skúseností.. V čase dopravného špičkovania počúvajú vobec blízkých dedín rýchlo prechádzajúce kamióny, ktoré spomaľujú miestne cesty a zvyšujú hladinu hluku.. Farmári sa sťažujú na poškodené polia a zvýšené riziko nehôd pri prechode cez úzke cesty.. Tieto problémy menia životnú kvalitu a vyvolávajú nespokojnosť, ktorá sa zrazu zviditeľnila aj v miestnych médiách a na verejných zhromaždeniach.
Z hľadiska logistiky má meškanie R4 dopad na celý európsky reťazec zásobovania.. Koridor Via Carpatia má konkurovať s inými európskymi trasami, ako je napríklad transevropská diaľnica TEN‑T, ktorá už ponúka stabilnú a rýchlu alternatívu.. Ak Slovensko nedokáže zabezpečiť svoj podiel na tejto sieti, riziko je, že prepravcovia budú uprednostňovať iné trasy, čo môže viesť k strate prepravných objemov a príjmov z tranzitu.
Aktuálny stav výstavby
Ministerstvo dopravy tvrdí, že napreduje príprava ďalších úsekov rýchlostnej cesty.. Národná diaľničná spoločnosť plánuje podpísať zmluvy na spracovanie stavebného zámeru pre úseky od obce Lipníky po Svidník‑juh až po poľskú hranicu – približne 60 kilometrov.. Súčasne prebieha výstavba desaťkilometrového úseku R4 Prešov – severný obchvat, druhá etapa, ktorá zahŕňa takmer dvojkilometrový tunel Okruhliak.. Stavebné práce na prešovskom obchvate zahŕňajú nasadenie stoviek pracovníkov a desiatok ťažkých mechanizmov; mostné objekty už majú dokončené zakladanie a piliere, pričom sa plánuje dobudovanie nosných konštrukcií.
V porovnaní s inými slovenskými projektmi, ako je diaľnica D1 alebo plánovaná D3, je R4 technicky náročnejší a vyžaduje väčšie investície.. D1 už bola v posledných rokoch modernizovaná a časti z nej sú v prevádzke, zatiaľ čo R4 zostáva v štádiu prípravy.. Tento rozdiel v tempe realizácie zosilňuje pocit, že východné regióny sú marginalizované a že potreba vyrovnaného rozvoja infraštruktúry nie je dostatočne zdôrazňovaná.
Vzhľadom na rastúci tlak miestnych obcí a podnikateľských združení, ako je občianske združenie Náš Prešov, je pravdepodobné, že v najbližších mesiacoch sa zvýši politický tlak na vládu.. Verejné zhromaždenie pod heslom „R4 – život pre Prešovský kraj“ už upozornilo na nutnosť urýchlenia dostavby druhej etapy severného obchvatu a pokračovania výstavby smerom k poľskej hranici.. Ak sa nepodniknú konkrétne kroky, očakáva sa, že otázka meškajúcej výstavby R4 bude predmetom ďalších parlamentných výborov a môže vyústiť do nových legislatívnych iniciatív.
Budúcnosť R4 bude úzko spojená s rozhodnutiami, ktoré urobí vláda v nasledujúcich mesiacoch.. Efektívne využitie európskych fondov, transparentný výber investorov a zrýchlenie administratívnych procesov môžu projekt dostaviť späť na časovú os.. Naopak, pokračovanie v odkladoch a spoliehanie sa na nejasné PPP modely riskuje nielen ekonomickú stagnáciu regiónu, ale aj strate dôvery občanov v schopnosť štátu riešiť kritické infraštruktúrne výzvy.