Milan Ondrík o stave na Slovensku: Zliezajú sa tu pavúky z rôznych rohov
Milan Ondrík, hviezda filmu Otec, otvorene kritizuje spoločenskú situáciu na Slovensku. Okrem úspechov v kultúre varuje pred polarizáciou krajiny.
Herec Milan Ondrík nepatrí k tým umelcom, ktorí by sa skrývali za steny divadiel.. Svoju prácu vníma ako dôležité poslanie, a to najmä v čase, keď je stav slovenskej kultúry a spoločenská nálada predmetom neustálych debát.. Ondrík sa na súčasný vývoj pozerá kriticky a nebojí sa byť hlasom, ktorý volá po zmene a zodpovednosti.
Kultúra ako zrkadlo spoločnosti
Držiteľ ocenenia Slnko v sieti verí, že umenie má moc formovať charaktery.. „Dúfam, že som súčasťou kamienku, ktorý prispieva k tomu, aby nám kultúra nezahynula.. Našimi príbehmi, filmami a predstaveniami sa snažíme pozdvihnúť ľudí duchovne a kultúrne, aby sme sa stali lepšími bytosťami,“ hovorí Ondrík.. Jeho nasadenie prinieslo ovocie v podobe triumfu filmu Otec na 15.. ročníku národných filmových cien, kde snímka režisérky Terezy Nvotovej dominovala v kategóriách réžie, kamery aj hudby.. Ondrík si za svoj herecký výkon odniesol sošku za hlavnú úlohu, hoci cesta k nej bola mimoriadne náročná.
Príprava na film Otec bola pre herca skúškou psychických aj fyzických síl.. Ondrík priznal, že pri technicky náročných dlhých záberoch neraz strácal vieru, či je vôbec možné dosiahnuť víziu režisérky.. „Odhalil som tam nielen svoje telo, ale hlavne svoje vnútro, čo je omnoho náročnejšie.. Keď som išiel na premiéru do Benátok, bál som sa reakcií, pretože som do toho vložil absolútne všetko,“ zdôveril sa herec pre Misryoum.. Napriek počiatočným obavám však film zaznamenal obrovský ohlas, ktorý prekročil hranice Slovenska.
Napätie v spoločnosti a ostrá kritika
Keď sa však reč stočí od úspechov na filmovom plátne k realite všedných dní, Ondrík pritvrdzuje.. Na otázku, v akej „sieti“ sa momentálne nachádza Slovensko, reaguje bez okolkov.. Podľa neho je spoločenský diskurz otrávený a atmosféra v krajine je čoraz hustejšia.. „Zliezajú sa tu pavúky z rôznych rohov,“ glosuje situáciu, pričom naráža na narastajúcu agresivitu a polarizáciu, ktorá presakuje z politiky až do bežných medziľudských vzťahov.
Ondríkovo vnímanie reality nie je len umeleckou pózou, ale odrazom jeho úprimnej obavy o budúcnosť.. Umelec, ktorý je zvyknutý analyzovať ľudské charaktery do hĺbky, vidí v súčasnej spoločnosti nebezpečné trhliny.. Pre Misryoum dodáva, že práve kultúra by mala byť tmelom, ktorý tieto rany lieči, no namiesto toho sa stáva terčom politických útokov a nepochopenia.. Tento rozpor medzi snahou o tvorbu hodnôt a neustálym konfliktom v spoločnosti ho trápi čoraz viac.
Význam Ondríkových slov spočíva v jeho autenticite.. Ako jeden z najuznávanejších hercov svojej generácie má unikátnu pozíciu na to, aby pomenoval veci pravými menami.. Jeho postoj ukazuje, že ani najväčšie umelecké ocenenia nedokážu zakryť skutočnosť, že sa krajina nachádza v zložitej fáze hľadania identity.. V konečnom dôsledku zostáva otázkou, či spoločnosť dokáže počúvať hlasy, ktoré sa snažia o kultiváciu dialógu, alebo sa nechá ďalej unášať vlnou negativity, ktorú Ondrík tak trefne pomenoval.